Povrchová úprava kovov – je ochrana pre kovové povrchy

Definovanie pojmu povrchové úpravy

Zaraďuje sa tu:

• a) predúprava povrchu
• b) tvorba umelých vrstiev na povrchu výrobku s rôznymi fyzikálnymi vlastnosťami a chemickým zložením, odlišným od základného kovu [1, 2].

Hlavnou podstatou používania povrchových úprav je ochrana výrobkov a ich jednotlivých častí pred účinkami korózie a opotrebenia. Existujú aj povrchové úpravy výrobkov s vytváraním nových vlastností. Sú to napríklad zlepšenie estetiky výrobku, zvýšenie tvrdosti povrchu a zároveň zvýšenie odolnosti voči opotrebeniu. Tiež sa vytvárajú nové schopnosti výrobku, napríklad elektrickú vodivosť, schopnosť lepšieho odrážania svetelných lúčov alebo schopnosť elektricky izolovať.Pri úprave povrchu je potrebné vytvárať povlaky. Vytváranie rôznych druhov povlakov patrí medzi najdôležitejšie spôsoby ochrany materiálu [2]

Na čo slúži povrchová úprava kovov?

Po povrchovej úprave kovov získavajú kovové povrchy korozivzdornosť čiže odolnosť voči rýchlemu hrdzaveniu vplyvom vonkajšieho prostredia. Najmä ak sú kovové povrchy pravidelne vystavované vlhkosti a slnečnému žiareniu, korózia sa na nich objaví veľmi rýchlo. Poškodí sa tak nielen povrch, ale aj vnútorné vlastnosti kovov. Kvalitná povrchová úprava kovov by tak mala byť vždy vykonaná ešte pred začatím ich používania.

Povrchová úprava kovov zahŕňa široké spektrum povrchových úprav, ako napríklad rôzne tepelné, chemické a mechanické úpravy alebo nanášanie prídavných vrstiev rozličnými spôsobmi, ako napríklad termicky, chemicky, mechanicky, elektrochemicky či striekaním náterov a podobne. Povrchová úprava kovov vytvorí akúsi vrchnú plochu či ochranný obal povrchu výrobku, súčiastky, predmetu či konštrukcie.

Kovové povrchy tak ochráni pred vplyvmi vonkajšieho prostredia, ale aj pre mechanickým poškodením. Zároveň, zlepšuje aj ich adhéziu a výrazne prispieva k zlepšeniu technických vlastností kovových povrchov. Tie získavajú odolnosť voči vlhkosti, korózii či dokonca požiaru. Povrchovou úpravou sa zvyšuje aj hodnota samotných výrobkov a predmetov z kovu..

Epoxidové nátery

Patria medzi organické povlaky. Epoxidové nátery (živice) sú bezfarebné až nažltlé kvapaliny alebo tuhé ale krehké látky. Pre vytvorenie náteru s požadovanými vlastnosťami je potrebné vytvoriť zlúčeninu živice a tvrdidla (zabezpečujú vznik sieťového polyméru a ovplyvňujú vlastnosti náterov), ktoré sa nanášajú postupne, najprv živica a potom tvrdidlo. Tieto dvojzložkové náterové hmoty sú odolné voči organickým aj anorganickým zásadám a kyselinám, uhľovodíkom. Náter zaschne za štyri hodiny pri teplote 20 až 25 °C a vytvrdí sa za 24 hodín. Pri teplote pod 10 °C reakcia tvrdidla a živice prebieha pomaly, preto sa tieto nátery nenanášajú tam, kde je teplota prostredia nízka

Polyurethanové nátery

Sú nátery zložené z dvojzložkových náterových hmôt. Prvá zložka obsahuje isokyanáty (aktívna skupina dusíka, uhlíka a kyslíka) a reaguje s látkami druhej zložky (aktívnym vodíkom). Polyurethanové nátery majú dobrú priľnavosť ku kovom, dobre odolávajú najrôznejším chemickým prostrediam a dobre odolávajú slnečnému žiareniu. Do isokyanitovej zložky je možné pridať fluór a zvýši sa tepelná odolnosť náteru, ktorý si pri dlhodobom pôsobení teploty 250 °C zachováva 30 % pôvodnej pevnosti [11].